VILA TUGENDHAT, BRNO

Architekt: Ludwig Mies van der Rohe
Návrh: 1929
Realizácia: 1929 – 1930

Národná kultúrna pamiatka

Dom je mierne ustúpený od ulice a má tri podlažia, z ktorých každé ma iný pôdorys a priečelie. V suteréne, ktorý je napoly zapustený v teréne, sú umiestnené miestnosti slúžiace na technické a hospodárske fungovanie stavby.Výnimku tvorí fotolaboratórium, ktoré sa tu taktiež nachádza. Vstup do tohto podlažia je možný dvoma vstupmi zo záhrady alebo jedným z interiéru z priestoru prípravovne jedál.

Do druhého podlažia sa vstupuje vretenovým schodiskom z vstupnej haly alebo z terasy v severozápadnej časti domu. Podlažie má tri hlavné časti. Prvú a najväčšiu časť tvorí hlavný obytný a spoločenský priestor, ktorý je náznakovo členený na ďalšie menšie priestory, ako napríklad priestor na prijatie návštevy, hudobná časť haly, pracovňa s knižnicou a archívom, posedenie s výhľadom na panorámu Brna a polkruhový jedálenský kút. K hale prilieha aj WC pre hostí a kabína na projekciu. Z pracovne je možný vstup do zimnej záhrady, ktorá sa nachádza vo východnej časti domu.

Celý priestor bolo možné opticky rozčleniť na jednotlivé časti pomocou zamatových závesov, ktoré slúžili aj na izoláciu obytného priesotru od záhrady. Juhozápadná fasáda je celá zasklená, pričom dva sklenené panely je možné zasunúť pomocou elektromotora do suterénu. Obytná časť je pomocou terasy prepojená so záhradou. Každý kus nábytku v tomto priestore navrhoval architekt sám osobne alebo s pomocou L. Reichovej, Hemena Johna alebo Sergia Ruegenberga. Nachádzalo sa tu známe kreslo Barcelona, stolička Brno alebo Stolička MR 20. Svietidlá navrhol kodanský výrobca Luis Poulsen. Všetky elektroinštalácie sú vedené v podlahe. Táto časť je ako jediná vybavená klimatizáciou. Druhú časť tvorí priestor kuchyne s prípravňou jedál, výťahom na jedlo a komorami. Treťou časťou sú priestory pre služobný personál. Tieto priestory sú samostatne prístupné.

Tretie, vstupné podlažie, obsahuje polkruhovou stenou schodiska z mliečného skla zakrytý vstup. Vstupuje sa do haly, ktorá slúži na prijatie návštevy a ako komunikačné jadro. Na jadro je napojený vstup do chodby smerujúcej do detských izieb, izby vychovávateľky a do spoločnej kúpeľne s práčovňou. Na strane k záhrade sa z vstupného priestoru vstupuje do predsienky pánskej a dámskej izby, kúpeľne rodičov, do šatníka a cez ďalšiu predsienku na terasu. Terasa je prístupná z detských izieb aj z izieb rodičov. V severozápadnej časti sa nachádza oddelená garáž s bytom domovníka, ktorý je prístupný z konca balkóna v severozápadnej časti. Jednotlivé časti tohto podlažia sú prepojené plochou strechou v jednej úrovni.

V celej stavbe sa autor snažil poukázať na otvorenosť a prepojenosť jednotlivých priestorov. Nasvedčuje tomu aj použitý oceľový skelet, ktorý bol na tú dobu ojedinelý. Skelet neoddeľuje priestory, aj keď na niektorých miestach ich opticky vymedzuje. Prestor je vymedzovaní nenosnými prvkami, akými sú napríklad onyxová a ebenová priečka v obytnej časti. Myšlienka kontinuálneho priestoru však nie je sústredená len v tejto časti. Rovnako je uplatnená pri priestore prípravovne jedál a kuchyne aj pri izbách členov rodiny. V kuchyni je táto myšlienka vyjadrená použitím rovnakých obkladačiek od podlahy až po strop. V detských izbách sú použité posuvné dvere, ktorými je možné izby prepojiť. Otvorenosť priestorov smerom hore postupne graduje. Myšlienka otvorenosti vrcholí na hornej terase plným kontaktom stavby s okolím a výhľadom na horizont.

(zdroj: Wikipédia)