SLAVÍN, BRATISLAVA

Architekt: Ján Svetlík
začiatok výstavby: 1957
odovzdanie: 1960

V apríli roku 1945, teda už na sklonku 2. svetovej vojny, Červená armáda oslobodzovala Bratislavu. Červená armáda pri tom stratila 6.845 vojakov, ktorých pochovali na vrchu nad mestom, ktorého oslobodzovanie ich stálo životy. Radových vojakov do šiestich masových hrobov, nad ktorými sú postavené mohyly a dôstojníkov do 278 individuálnych hrobov, ktoré práve tieto mohyly lemujú. Krátko po skončení vojny, v roku 1946, padlo rozhodnutie o úprave hrobov a výstavbe pamätníka padlým sovietskym vojakom, takže bola vyhlásená súťaž. Podľa výsledkov súťaže boli napokon upravené len mohyly, čo neskôr spôsobilo problémy pri ďaľších plánoch výstavby pamätníka, pretože mohyly boli šikmo naprieč vrcholom kopca a pamätník bolo problematické koncipovať do takejto kompozície. Práve kôli tomu o druhú súťaž na výstavbu pamätníka nebol žiadny záujem.

Keďže pamätník bol potrebný, zasiahla komunistická strana a v roku 1953 sa vyhlásila tretia súťaž, do ktorej sa už prihlásilo 32 projektov. Medzi inými sa o stavbu pamätníka uchádzal aj ikona slovenskej architektúry Emil Belluš, spolu so svojimi študentami, neskôr rovnako vplyvnými architektmi Ferdinandom Milučkým a Ivanom Matušíkom. Na týchto projektoch sa podielali aj dvaja sochári, Emil Kostka a Otto Čičátka. Belluš bral výstavbu tak významného pamätníka ako vrcholné dielo na záver svojej aktívnej tvorby, preto poslal do súťaže dokonca dva návrhy. Jeden z Bellušových návrhov súťaž vyhral, nakoniec sa, ako to neskôr bolo viacmenej pravidlom, staval iný návrh Bellušovho kolegu z fakulty Jána Svetlíka. Proti Bellušovmu návrhu sa postavili na zasadnutí Zboru povereníkov, kde sa im pamätník zdal príliš antický a nesovietky, taktiež sa k nemu vyjadril ÚV KSS, kde sa objavili výhrady proti „bezideovosti“…

Pamätník sa nakoniec začal stavať v roku 1957 a slávnostne ho odhalili 3. apríla 1960, pri príležitosti 15. výročia oslobodenia Bratislavy. Odhalený pamätník sa však vďaka dozoru orgánov KSS pramálo podobal Svetíkovmu pôvodnému návrhu a v rámci ideológie sa tiež zmenil jeho názov z Pamätníka Červenej armády na Pamätník sovietskych hrdinov. Pamätník má tvar obelisku, ktorý sa týči do výšky 39,5 metra nad obradnou miestnosťou, ohraničenou zo všetkých strán stĺpovou kolonádou. Na vrchole obelisku je socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka, v areáli sa nachádzajú ďalšie diela od slovenských sochárov 20. storočia Ladislava Snopeka, Tibora Bártfaya, Jána Kulicha, Jozefa Kostku a Jána Svetlíka. Pôvodný návrh Jána Svetlíka počítal len s nízkym obeliskom, toto sa zrejme KSS zdalo príliž málo monumentálne.